Poškodzovanie veriteľa a poisťovňa Rapid Life. Takto to vidia advokáti

NBS podala na poisťovňu Rapid Life podnet pre podozrenie z trestného činu poškodzovania veriteľa. Ak si podnikatelia myslia, že tento zákon nebude voči nim aplikovaný a uplatňovaný, prípad tejto poisťovne podľa advokátskej kancelárie Ružička Csekes dokazuje, že sa mýlia. Uvidíme však či zostane iba pri poisťovni alebo táto vlna zasiahne aj ďalších.

 „Aj keď rezonuje v súčasnej chvíli dôvod – prevod pohľadávok proti štátu vo výške 32/40/60 miliónov eur (zdroje sa rôznia) na firmu, ktorá má podľa dosiaľ  zistených informácií rovnaké sídlo ako poisťovňa Rapid Life, nie je možné  vylúčiť, že osoby zaangažované do procesu postúpenia pohľadávok sú  nezávislé, aj keď sa to môže zdať ťažko uveriteľné. Bude potrebné počkať na  správu nútenej správkyne Ireny Sopkovej, s akými zisteniami bude NBS  a prípadne orgány činné v trestnom konaní konfrontovať," uvádza JUDr. Lucie Schweizer, partnerka Ružička Csekes, advokátka špecializujúca sa na korporátne trestné právo. 

NBS podľa Mgr. Sylvie Szabó, partnerky Ružička Csekes avizovala však aj iné podanie podnetu (ešte pred zavedením nútenej správy na poisťovňu) s rovnakým označením trestného činu, a to  pre zmenu vlastníctva budovy poisťovne Rapid Life na celkom určite spriaznenú osobu – spoločnosť AB Real s.r.o., Košice.

Čo platí podľa paragrafu 239 ods . 1 Trestného zákona:

„Ten, kto aj len čiastočne, zmarí  uspokojenie svojho veriteľa tým, že

• a) Zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku,
• b) Zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme,
• c) Predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok alebo postúpi svoju pohľadávku alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo
• d) Predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik, potresce sa odňatím slobody až na dva roky^[1].“
   

Zaujímavé bude podľa JUDr. Lucie Schweizer sledovať osud aj spriaznenej spoločnosti, ktorá majetok od poisťovne nadobudla, pretože  paragraf 239 ods. 2 Trestného zákona hovorí:

„Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že:

• a) Zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka, alebo
• b) Na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo a lebo pohľadávku.

Novinky v legislatívnej praxi:

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb č. 91/2016 Z.z. je účinný od 01.07.2016 a na jeho základe je možné stíhať aj právnické osoby. Novela účinná od 01.01.2017 rozšírila katalóg trestných činov, ktoré môže spáchať právnická osoba.

Právnická osoba môže byť trestne zodpovedná, ak činnosť osoby spojenej s právnickou osobou (zamestnanec, poverená osoba, štatutár, osoba konajúca v mene právnickej osoby atď.) napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu uvádzaného v trestnom zákone a činnosť tejto osoby je možné pričítať kvalifikovaným spôsobom (uvedeným v zákone) právnickej osobe.

^[1] V zmysle paragrafu 239 ods. 5 je najvyššia sadzba odňatia slobody až na osem rokov pri škode veľkého rozsahu t.j. nad 133.000 eur.