Zmien, ktoré zavádza do praxe, je viac, hovorí Ing. Martin KAŇA, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) a Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP). Portál oPoisteni.sk prináša jeho vyjadrenia.
Novela v zmysle európskej smernice o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zavádza niekoľko zmien. Smernicu mali členské štáty implementovať do 23. decembra 2023, Slovenská republika je s implementáciou v omeškaní.
Zmeny v zákone o PZP, ktoré priamo vyplývajú zo smernice (musia byť v slovenskom zákone implementované)
1/ Rozširuje sa okruh povinne poistených vozidiel, nakoľko sa mení definícia motorového vozidla. Návrh novely upravuje, ktoré zariadenia budú musieť mať povinné zmluvné poistenie. Budú to vozidlá s vlastným pohonom s konštrukčnou rýchlosťou viac ako 25 km/h alebo s maximálnou prevádzkovou hmotnosťou viac ako 25 kg a zároveň maximálnou konštrukčnou rýchlosťou viac ako 14 km/h. Ak konkrétne zariadenie spĺňa kategóriu motorového vozidla v zmysle zákona, musí byť poistené.
Väčšina bežných elektrických kolobežiek na trhu má však konštrukčne obmedzenú rýchlosť do 25 km/h a pre ne PZP povinné nebude.
K zavedeniu pravidiel pre náhradu škôd spôsobených kolobežkami sa vrámci Európy pristúpilo hlavne z dôvodu nárastu kolízií s chodcami, často s fatálnymi dôsledkami a tiež pre zvyšujúci sa počet škôd, ktoré spôsobovali kolobežky napr. aj na stojacich autách.
2/ Okrem rozšírenia okruhu vozidiel s povinnosťou uzavrieť PZP sa novelou zákona navyšujú poistné limity zodpovednosti za škodu. Zmeny limitov vychádzajú priamo zo smernice. Minimálne sumy limitov sú v nej upravené nasledovne:
- v prípade ujmy na zdraví: 6 450 000 eur na nehodu bez ohľadu na počet poškodených alebo
1 300 000 EUR na poškodeného; - v prípade škody na majetku 1 300 000 eur na nehodu bez ohľadu na počet poškodených.
3/ Zavádza sa ochrana poškodených v prípadoch, ak poisťovateľ, ktorý má plniť, je v konkurznom konaní alebo v likvidácii. Poškodený (s trvalým pobytom alebo sídlom na Slovensku), ktorému bola prevádzkou vozidla u takéhoto poisťovateľa spôsobená škoda, má právo na náhradné poistné plnenie u Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
Mohlo by vás zajímat: ČNB: Vliv umělé inteligence na trh práce
Zmeny, ktoré sú súčasťou slovenskej novely zákona o PZP (mimo smernice)
1/ Zmena výšky pokút za absenciu PZP z pôvodných 16,60 až 3319,40 eur na 50 až 5000 eur.
2/ Limitácia limitáciu práva postihu poisťovateľa voči poistenému pri určitých porušeniach povinností – podľa navrhovateľa je cieľom týchto ustanovení predísť situáciám, keď je klient poisťovňou sankcionovaný za porušenia povinností, pričom splneniu povinností bránia okolnosti ako napr. liečenie po nehode. Poisťovňa bude mať novelou určené, v ktorých prípadoch môže uplatniť sankciu maximálne do výšky 30 alebo 50 %.
Názor Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO)/ Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP)
Odborná diskusia k novele zákona o PZP prebiehala takmer celý minulý (2023) aj tento rok (2024), Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO/asociácia) a Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP/kancelária) v medzirezortnom pripomienkovom konaní k novele zákona vzniesla viacero zásadných pripomienok, ale niektoré neboli akceptované.
1/ V novele je zakomponovaná zmena výšky pokút za nesplnenie povinnosti uzatvoriť PZP, no podľa názoru SLASPO a SKP súčasné sankčné nastavenie, teda pokuty, ktoré udeľujú okresné úrady za chýbajúce PZP, neplní účel a je neefektívne. Okresné úrady napr. minulý rok udelili pokuty za cca 2 % celkového počtu oznámených porušení zákona (teda absenciu PZP).
V rokovaniach s relevantnými ministerstvami navrhujeme riešenia, ktoré by mohli celý proces zautomatizovať a zrýchliť, čím by sa mu navrátil pôvodný účel – zabezpečiť riadnu poistenosť vozidiel. Navyše, pokuty sa nevracajú do systému PZP, sú naďalej príjmom štátneho rozpočtu. Neputujú do Garančného fondu SKP, z ktorého sú hradené škody spôsobené nepoistenými vozidlami. Takýto systém dlhodobo znevýhodňuje vodičov, ktorí poctivo platia svoje PZP.
Od začiatku legislatívneho procesu avizujeme v návrhu absenciu účinného riešenia situácie s nepoistenými vozidlami. Návrhy na systémové zmeny sme niekoľkokrát počas legislatívneho procesu predkladali ministerstvu financií, no do výslednej podoby novelizovaného zákona sa nedostali.
SKP pripravila návrh riešenia na výrazné zníženie počtu nepoistených vozidiel – ich signifikantným označením v evidencii vozidiel a následným vyradením z cestnej premávky. Návrh tiež predpokladá zavedenie príspevku do Garančného fondu za porušenie povinnosti uzavrieť PZP na vozidlo v premávke. Týmto opatrením by sa prevádzkovatelia nepoistených vozidiel priamo spolupodieľali na hradení škôd spôsobených nepoistenými vozidlami a celý systém PZP by sa stal spravodlivejším pre všetkých vodičov.
V rokovaniach a v upozorňovaní relevantných inštitúcií (okrem ministerstva financií aj ministerstvo vnútra a dopravy) na alarmujúci počet nepoistených vozidiel v premávke (cca 320 tisíc) v porovnaní so susednými krajinami a na dôsledky pre bežných vodičov, budeme naďalej pokračovať.
Mohlo by vás zajímat: Ústavní soud k náhradě majetkové újmy u sekundárních obětí dopravní nehody
2/ V návrhu novely zákona o PZP sa na poslednú chvíľu (na rokovaní výboru NR SR pre financie a rozpočet) objavil pozmeňovací návrh, ktorý poisťovne namietali – ide o limitáciu práva postihu poisťovateľa voči poistenému pri určitých porušeniach povinností (označené ako „najmenej závažné porušenie povinností poistených“) do výšky 50 % z vyplateného poistného plnenia.
Ide napr. o neoznámenie škodovej udalosti poisťovni, nepodpísanie predpísaného tlačiva, či porušenie povinnosti vodiča ako účastníka dopravnej nehody zotrvať na mieste dopravnej nehody a ohlásiť dopravnú nehodu polícii.
Porušenie povinnosti zotrvania na mieste nehody je de facto útek z miesta nehody a je takmer vždy motivovaný snahou vinníka vyhnúť sa vyvodeniu zodpovednosti voči svojej osobe, prípadne sa vyhnúť zodpovednosti za závažnejšie porušenia zákona, pri ktorých požiadavka zavedenia limitov nie je formulovaná (napr. prítomnosť alkoholu u vodiča, vedenie vozidla bez oprávnenia, vedenie v čase zákazu apod.). Po argumentácii asociácie a kancelárie predkladateľ ustúpil zo zámeru limitovať výšku postihu uplatneného poisťovateľom za porušenie povinnosti zotrvania na mieste nehody.
Mohlo by vás zajímat: Jaroslav Daňhel: Nízkopříjmové skupiny zaplatí za chiméry zelených aktivistů
3/ V súvislosti s legislatívnym procesom novely zákona o PZP je dôležité spomenúť, že SLASPO a SKP navrhovali do zákona zakomponovať ustanovenia týkajúce sa rozšírenie účelu použitia prostriedkov z 8 % odvodu z PZP, ktoré poisťovne už roky odvádzajú z poistného z PZP na osobitný účet ministerstva vnútra (MV) a ktoré slúžia len zložkám MV na materiálno-technické vybavenie (§ 68, ods. 2 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve).
Návrh novely zákona o poisťovníctve z dielne MF SR z minulého roka totiž počítal s vytvorením Komisie, ktorá by rozhodovala o rozdeľovaní prostriedkov z 8 % odvodu z PZP a rátalo sa v nej aj so zastúpením SKP. SLASPO a SKP ponúkli v tomto pripomienkovom konaní vlastný návrh využitia prostriedkov z 8 % odvodu, ktorý však vyžaduje široký konsenzus štátnych orgánov.
Legislatívny proces návrhu zákona o poisťovníctve sa však zastavil, a preto sa aj návrh na prerozdeľovanie prostriedkov odvodu dostal na vedľajšiu koľaj. Naďalej sa tak budú používať na účely sanovania dopravných nehôd, teda reparácie vzniknutých škôd, bez poskytnutia aspoň časti prostriedkov na podporu účinnej prevencie a bezpečnosti na cestách.
V procese transpozície európskej motorovej smernice bola šanca túto situáciu zmeniť, pretože bol „otvorený“ zákon o PZP a bolo možné urobiť úpravu v zmysle rozšírenia účelu odvodu priamo v zákone, ktorého sa odvod týka – teda v zákone o PZP. Do novely sa však návrhy SLASPO a SKP nedostali.
Inšpiráciou pre návrhy na zmenu účelu použitia, resp. prerozdelenie prostriedkov z odvodu, je Česká republika. Prostriedky odvodu z povinného ručení (PZP), ktoré tvoria Fond zábrany škôd, sa v ČR využívajú na rôzne formy projektov zameraných na prevenciu a bezpečnosť na cestách napr. vzdelávanie cieľových skupín – deti, cyklistov, prvá pomoc apod. Kampane na podporu bezpečnosti na cestách, financované zo zdrojov Fondu, majú široký celospoločenský ohlas a spokojnosť vyjadrujú aj participujúce štátne orgány.
Komentáře
Přidat komentář